Trip to Vrbické pleso / Výlet na Vrbické pleso

Hi I wrote this post in English and Slovak language.

Every summer, we meet up with friends from college for an extended weekend. It's a kind of tradition for us. It's a family gathering, which means there are ten adults and a lot of children at the cabin. Every year, we choose a place where we will meet, and this year we picked a cabin in Jasná, Slovakia.

Jasná is a recreational area in Demänovská Valley. It's mainly known for its ski resort, but you can also find many tourists here during the summer. That's because it's one of the gateways to the Low Tatras National Park. There's even a cable car that takes you to one of the most famous peaks in the park, Chopok. Thanks to the cable car, the peak is accessible even to less experienced hikers. You can see it in the picture.

We can't stay in the cabin all day. I checked the map and found that Vrbické Lake is nearby. I had never been there, so I came up with the idea of going to see it. Everyone liked the idea, so we set out. We decided to walk, cutting through the forest. I found a forest path online, so we took that route.

The path starts as a paved road and gently ascends. It's a pleasant walk. At the last cabin, the road ends—at least the paved one. From there, the forest path continues, and the ascent becomes steeper. At this point, the friends with the youngest child decided to head back. The rest of us continued. The incline gets steeper, and we were waiting for one of the kids to ask to be carried, but that never happened. All the kids walked steadily at their own pace. We enjoyed spotting mushrooms along the way.

The last section is quite steep. We carried the youngest children, but the others, aged four and up, managed on their own. It's clear that when there are more kids together, they motivate each other and can achieve much more than we would expect.

We've reached the top and returned to civilization from the forest. We were greeted by a beautiful view of the lake, hotels, and stunning mountains in the background.

On the way, we passed this monument. It commemorates the opening of the first cable car to Chopok, which was in 1949. It could transport 220 passengers per hour using two-person cars pulled by a single cable.

The cable car connected the northern and southern sides of Chopok. That's right—you can reach Chopok from the other side by cable car, too. Both cable cars meet at the top. This first cable car was in operation for an incredible 50 years.

After a short rest and some photos, we continued. This lake is not our final destination. Vrbické Lake is located in the forest. We climbed a small hill and, a few meters later, reached our destination. Vrbické Lake lay before us. We were at an altitude of 1,113 meters above sea level. The air at this altitude is amazing, especially with forests all around.

And how did this lake come to be? A long time ago, glaciers covered this area. When the glaciers began to retreat, they left behind various formations, including lakes. This one covers an area of 0.73 hectares and is 8 meters deep. Vrbické Lake is one of the most well-known lakes in the Low Tatras.

We walked along the educational trail around the lake and arrived at this children's playground. It's built in the forest, in a place where I wouldn't expect to find a playground. But I have to admit, it's a great idea. It's a nice environment, with fresh air, and a place for parents to relax while their kids play.

We continued our walk through the forest, and there were plenty of mushrooms. Not many of them were edible, but that didn't matter to our little mushroom hunters. They were excited about every one they found.

My daughter insisted that I take pictures of all of them, and that's why you see so many mushrooms in this post. But I liked them too, and I enjoy taking pictures, so I was happy to fulfill her request.

Thank you.

Ahoj

Každé leto sa na jeden predĺžený víkend stretneme s kamarátmi z vysokej školy. Je to taká naša tradícia. Je to rodinné stretnutie. Znamená to, že sme na chate desať dospelých a množstvo detí. Každý rok si vyberieme miesto, kde sa stretneme. V tomto roku sme si vybrali chatu v Jasnej na Slovensku.

Jasná je rekreačná oblasť v Demänovskej doline. Je známa najmä vďaka lyžiarskému stredisku, no množstvo turistov tu stretnete aj v lete. Je to totiž jedna zo vstupných brán do Národného parku Nízke Tatry. Na jeden z najznámejších kopcov v tomto národnom parku, na Chopok, dokonca vedie lanovka. Vďaka nej je dostupný aj menej zdatným turistom. Na fotke si ho môžete obzrieť.

Na chate nemôžeme byť celé dni. Pozrel som sa do mapy a zistil som, že neďaleko sa nachádza Vrbické pleso. Nikdy som pri ňom nebol a tak som prišiel s myšlienkou ísť sa tam pozrieť. Tento nápad sa všetkým zapáčil a tak sme vyrazili. Rozhodli sme sa ísť pešo, krížom cez les. Na internete som našiel lesnú cestu a tak sme sa po nej vybrali.

Cesta je spočiatku asfaltová a mierne stúpa. Prechádzka je to príjemná. Pri poslednej chate cesta končí. Teda aspoň asfaltová cesta. Ďalej pokračuje už iba lesná cesta a stúpanie je čoraz väčšie. V tomto bode sa kamaráti, ktorí mali najmenšie dieťa rozhodli vrátiť späť. My ostatní pokračujeme ďalej. Stúpanie je čoraz strmšie a čakáme, kedy prvé z detí povie, že chce ísť na ruky. To sa ale nedeje a všetky deti poctivo pomaly kráčajú. Každý ide svojím tempom. Cestu nám spríjemňujú huby, ktoré z času na čas zbadáme.

Posledný úsek je však poriadne strmí. Najmenšie deti berieme na ruky, no ostatné, vo veku štyri roky a vyššie to zvládli sami. Je vidno, že keď je viac detí po kope, tak sa vzájomne motivujú a dokážu oveľa viac, ako by sme od nich čakali.

Sme na vrchu a z lesa sme sa vrátili späť do civilizácie. Naskytol sa nám takýto pekný pohľad na pleso, hotely a krásne hory v pozadí.

*Cestou prechádzame okolo tohto pamätníka. Je to pamätník k otvoreniu prvej lanovej dráhy na Chopok. Bolo to v roku 1949. Za hodinu dokázala previesť 220 cestujúcich pomocou dvojmiestnych vozňov, ktoré ťahalo jedno lano.

Lanovka spájala severnú a južnú stranu Chopku. Presne tak. Na Chopok sa viete dostať aj z druhej strany pomocou lanovky. Obe lanovky sa stretávajú na vrchu. Táto prvá lanová dráha bola v prevádzke neuveriteľných viac ako 50 rokov.*

Po krátkom oddychu a vyfotografovaní sa pokračujeme ďalej. Toto jazero nie je náš cieľ. Vrbické pleso sa nachádza medzi lesmi. Prechádzame cez neveľký kopec a o niekoľko metrov prichádzame o cieľu našej cesty. Vrbické pleso je pred nami. Nachádzame sa v nadmorskej výške 1113 metrov nad morom. Vzduch je v tejto nadmorskej výške úžasný. Ešte k tomu, keď sú všade dookola lesy.

A ako vlastne toto jazero vzniklo? Niekedy dávno boli v tejto oblasti ľadovce. Keď ľadovce začali ustupovať, ostali po nich okrem iných útvarov aj jazerá. Toto má rozlohu 0,73 hektára a hĺbku 8 metrov. Vrbické pleso patrí medzi najznámejšie plesá na území Nízkych Tatier.

Prechádzame sa po náučnom chodníku okolo plesa a prišli sme k tomuto detskému ihrisku. Je postavené v lese. Na mieste, kde by som detské ihrisko nečakal. Ale musím uznať, že je to dobrá myšlienka. Je tu pekné prostredie, čistý vzduch a miesto vhodné na relax aj pre rodičov, ktorí sedia na lavičkách a čakajú, kým sa ich deti dohrajú.

Po lese sme sa prechádzali ďalej a húb tu bolo teda dosť. Nie síce jedlých, ale našim malým hubárov to vôbec nevadilo. Každej hube sa potešili.

Moja dcéra trvala na tom, aby som všetky vyfotografoval a aj to je dôvod, prečo ich v tomto príspevku toľko vidíte. Ale aj mne sa páčili a fotím rád, takže som s radosťou jej prianie splnil.

Ďakujem